Moja babka je viac EKO ako ja. Čím nás môžu inšpirovať naše babky?

Súčasná EKO generácia razí trend papierových slamiek a vrecúšok na viac použití. Ide však o novinky, alebo len oprašujeme, čo generácie pred nami už dávno vedeli? Napríklad, ako moja babka.

Generácia dneška začala nahlas hovoriť o tom, čo sa deje – globálne otepľovanie, neudržateľnosť jednorazových plastov, nadbytok vecí alebo nadmerné plytvanie jedlom. Neviem, či sa len pohybujem v bubline, no vidím snahu o zmenu. Vidím však aj predháňanie sa v tom, kto sa pochváli najnovšou antikorovou miskou na zero waste organické obedy. Sama niekedy nie som výnimka. Vždy sa však pousmejem, keď sa snažím urobiť vo svojom živote zelenú zmenu. Často je to vec, ktorú moja babka robí celý život. A nepovažuje ju za úspech hodný komentovania.

Sprchový gél? Ten u mojej babky nájdem, len ak jej ho niekto daruje. Inak strieda tuhé mydlá. Plastová slamka? Niečo také som ju asi nikdy nevidela použiť. Látková taška na nákup? Prečo by babka mala používať inú. Áno, má aj plastové, ale tie sa u nej skrývajú už niekoľko rokov a nosí v nich zeleninu z vlastnej záhradky.

Dnes sú v móde balkónové záhradky a každý sa rád pochváli vlastnoručne vypiplanou rajčinou. Moji starí rodičia vlastnia záhradu odjakživa a každý rok na nej od skorej jari do neskorej jesene dopestovali všetko, čo slovenskému záhradkárovi pôda urodí. Jedli sme ich maliny, jahody, egreše, jablká, kukuricu, rajčiny, cibuľu, uhorky, patizóny, zemiaky... a o zimnej úrode džemov, kompótov a leča ani nehovorím. Raz, po jednej vydarenej úrode rajčín, som pred babkou prehodila, že by sa z nich dal urobiť kečup. Do dvoch dní zohnala recept od susedy z vedľajšieho vchodu. A bol kečup. Lepší som v živote nejedla.

---

Vždy sa pousmejem, keď sa v živote snažím o zelenú zmenu. Často je to vec, ktorú moja babka robí celý život. A nepovažuje ju za úspech hodný komentovania.

---

Samozrejme, na záhradu sa chodí na bicykli. Niekedy sa zopár susedov zvezie jedným autom, však tak funguje komunita. Neviem, kam sa to všetko vytratilo, a prečo sa to my učíme nanovo. Babka okrem toho, že využíva veci opakovane (moderne reuse – však vieme), recykluje aj kompostuje. Nerobí to preto, lebo to teraz letí na Instagrame, ale preto, lebo je to jednoducho tak.Zvyšky jedla odkladá na balkón, a potom ich zas poctivo vozí na záhradu. Roky rokúce.

To, čo je dnes veľká móda — prešívať a štrikovať si vlastné veci, je babkina večerná aktivita popri sledovaní televízie. A tak všetci poctivo nosíme štrikované papuče. Klbká nekupuje nové, veď je tu toľko starých svetrov. Raz som si s kamarátkou vymenila tieto domácke papuče za hrubé štrikované ponožky od jej babky. Mám ich dodnes, po viac ako desiatich rokoch.

Prečítajte si tiež: Začnite dnes: 5 minimalistických tipov, ktoré môžete vyskúšať

Oblečenie babka nosí rokmi overené a najmä také, čo sa na nej nezoderie. Preto bola jej skriňa (a dodnes je) čarovnou krajinou, kde sme so sestrou našli najzaujímavejšie strihy a potlače, aké som doteraz videla. A módne prehliadky v týchto nadčasových kúskoch boli vždy na programe počas letných prázdnin.

Látkové vreckovky, rozstrihané handry, dvadsaťročná panvica – to sú veci, ktoré slúžia dobre. Preto zostávajú. Moja babka je viac eko ako ja. Všetko, čo sa učím, postupne zavádzam do života a oslavujem ako malé víťazstvá, robí ona celé roky. Ani sa nad tým nezamyslí. Skôr nerozumie nám, prečo všetko hneď meniť, prečo všetko vyhadzovať, prečo na niečom neušetriť? Buď ako moja babka, ja sa snažím každý deň.