Minimalistická cesta: Ako sa mi minimalizmus zo šatníka dostal aj do iných oblastí života
- mojjmira
- Aug 31, 2020
- 3 min read
Updated: Sep 1, 2020
Sú to už takmer štyri roky, kedy som sa prvýkrát dostala k pojmu minimalizmus a k hnutiu, ktoré je s ním spojené. Bolo to prvýkrát, keď som sa na veci pozrela z nového iného uhla a zistila, že ich nemusím všetky vlastniť, aby som bola spokojná. A neskončilo sa to len pri veciach.
Prečo som začala s kapsulovým šatníkom
Minimalizmus sa ku mne dostal cez Courtney Carver a jej capsulovú výzvu Projekt 333. Na svojom blogu zaujímavo opísala, ako jej pomohlo menej vecí v šatníku dostať pod kontrolu viacero vecí v jej živote – ako financie, ranné rozhodovanie, no napríklad aj každodenný stres. Pre mňa móda nikdy nebola priestorom, v ktorom by som sa vyznala, a užívala si ho. O to viac som, pravdepodobne, bola náchylná na porovnávanie sa s okolím a podliehanie trendom, ktoré nosili všetci okolo mňa. Tiež som úplne nepoznala vlastný štýl a ani, čo od šatníka očakávam, aby bol funkčný. Nakoniec som vždy mala skrine plné vecí, ktoré sa nedali kombinovať a nenosila som ich, lebo sa pri mojom životnom štýle dali obliecť maximálne párkrát do roka.
Prečítajte si tiež: Čo som sa naučila po roku s minimalistickým módnym Projektom 333
Keď som zistila, že by mi kapsulový šatník mohol s týmto všetkým pomôcť, začala som hneď. To som však nevedela, aký veľký bude jeho pozitívny vplyv na moje každodenné fungovanie. Samozrejme, mala som očakávania, ako napríklad prehľad v skrini, menej výdavkov za oblečenie a ráno menej rozhodovania, čo na seba. Bol to však iba zlomok vecí, ktoré mi minimalizmus priniesol.
Zo šatníka k samej sebe
Vďaka kapsulovému šatníku som zistila, že potrebujem oveľa menej, ako som si myslela. Vtedy som minimalizmus zo šatníka začala prenášať aj do ostatných častí môjho života. Make-up, knižnica, kuchynský riad, ale aj záľuby, trávenie voľného času, vzťahy a myšlienkový priestor. Jednoduchosť je nákazlivá.
Žite menej zo zvyku a viac s úmyslom.
Priestor v živote, nech už je to v akejkoľvek oblasti, robí ľuďom radosť. A to najmä vtedy, ak vedia, čím zmysluplným ho chcú zaplniť. A rovnaké priťahuje rovnaké. Hneď ako som si prečistila šatník, začalo byť všetko preplnené nežiaduce a ešte viac stresujúce ako pred tým. Po tom, ako som upratala hmotný priestor, začala sa moja pozornosť zameriavať aj na ten myšlienkový. Je neuveriteľné, koľko názorov, obmedzení a štruktúr si so sebou deň čo deň nosíme. Zbavovať sa niektorých a zjednodušovať tie, čo zostanú, je nikdy nekončiaci proces. No tak, ako nemusíme mať v skrini 20 riflí, nepotrebujeme ani veriť všetkému, čo prejde našou mysľou.
Už od malička som bola zameraná na výkon a najmä, kto si čo o výsledkoch môjho konania myslí. Nič nebolo dostatočné a ani ďalšia jednotka, diplom alebo pochvala nestačila zaplniť moju bezodnú potrebu po ocenení. A to najmä preto, že som to ocenenie hľadala mimo seba. Nehovorím, že to mám dnes všetko vyriešené. No už viem, že ma dosahovanie výkonov neurobí šťastnou. A tiež, že víkend s preplneným to do listom, ktorý bude na konci vyškrtaný, je síce produktívny, no nie je odrazom toho, kto som. Tak ako si zapĺňame svoje poličky vecami, zapĺňame si aj naše životy činnosťami, myšlienkami a vzťahmi. Možno rovnako, ako vypratávame tie poličky, by sme sa mohli pozrieť aj na to, ako a s kým trávime náš čas a o čom premýšľame, keď sme sami. Čo začína pri veciach, keď skúmate hodnotu jednotlivých predmetov, postupne prerastie ďalej.
Čo ma minimalizmus učí dnes?
Aj napriek tomu, že sa dnes už moje skrine neprehýbajú pod kopou vecí a nekupujem si zbytočnosti, ktoré nepotrebujem, minimalizmus ma stále učí niečo nové. Tak ako sa pozerám na svoj čas a priestor, tak si vážim aj čas iných, keď sa rozhodnú venovať mi ho.
Minimalizmus môže byť viac ako len odstránenie fyzického majetku. Je to tiež rozhodnutie, čo je v živote najdôležitejšie – a odstránenie rozptýlenia, ktoré vám v tom bráni. (Joshua Becker)
Minimalizmus ma tiež učí robiť inventúru hodnôt, ktorých sa držím. Život poskytuje obrovské množstvo rozptýlení, no len obmedzené množstvo času na ich využitie. Môžeme robiť hocičo, no pri pohľade za seba, by nás to malo robiť šťastnými a malo by nám to dávať význam. To ma minimalizmus učí znova a znova.
Comments